Tak po necelom roku lietania sme sa s Vladom 16.7.2011 na Inovci pod vedením Amiga konečne dostali k točeniu prvej termiky, bol to tak super pocit že nás nerozhádzal ani 3 hodinový výšlap späť na štart. Od Inovca sme skoro vôbec nelietali kôli stále neletovému a upršanému počasiu, napokon prišiel deň 23.8.2011 kedy teplomery ukazovali 36 stupňov v chládku a SHMÚ hlásil 3-5 m/s JV vietor s nárazmi do 10 m/s a to sme my mali v hlave už len náš domovský kopec Veľký vrch (Bralie).
"O 12 končím v práci, budem sa ponáhľať domov, najem sa pobalím, po ceste z domu vezmem teba a o pol 1 sme pod kopcom." takto znel môj telefonát s Vladom :). Aj tak bolo o pol 1 sme boli pod kopcom a o 1 nakomplet mokrí na spodnom JV štarte. Vietor fúkal z boku, bol to skôr J miestami až JJZ ale fúkal stálou rýchlosťou 4 – 5 m/s s občasnými silnejšímu nárazmi. Po uschnutí, a chvíľkovom uvažovaní sme zhodnotili že sa nám na J štart íst nechce a odpálime aj odtiaľto.
Vlado sa rýchlo poobliekal, vystrojil, rozložil krídlo a keď prišiel krátky JV závan hneď zdvíha kridlo a odlieta. Chvílku svahoval nad malou hrankou na ľavej strane ktorá je otočená akurát na náš J vietor, po asi 15 minútach svahovania začína točiť nejaký stupák a to som si ja už nadával prečo ešte niesom hore s ním. Keď už on mohol mať tak 300 m nad štart a stále stúpal som konečne odštartoval aj ja ale len v tričku, kraťasoch a teniskách, na tej istej malej hranke som sa zdvihol tak 10m nad úroveň štartu a ihneď sa vybral preskočiť pásmo stromov a zaletieť smerom k lomu, kopec držal a ja som mal nulové opadanie, ako náhle som sa dostal nad malý kotlík vedľa lomu zacítil som riadný kopanec, a behom pár sekúnd som na variu badal 50 m nad štart a v momente tento stupák zatáčal a stúpal 2 m/s s úsmevom na tvári, v diaľke som zbadal ako sa Vlado po vypadnutí zo stupáku vracia späť nad štart, ďalej som sa už sústredil len na točenie a stredenie stupáku a Vlada som odvtedy už nezhliadol.
|
